Dobrá/Bratislava
28. septembra (TASR) - Prozaik, básnik, autor kníh pre deti Rudolf
Dobiáš, ktorého život poznačila komunistická éra a predovšetkým temné
50. roky minulého storočia, bude mať v nedeľu 29. septembra 85 rokov.
Autora, ktorý v známej próze Temná zeleň (1996) opísal neľahké roky
strávené v komunistických lágroch, navrhol Spolok nezávislých
spisovateľov na Nobelovu cenu za literatúru.
Rudolf Dobiáš sa narodil 29. septembra 1934 v obci Dobrá neďaleko
Trenčína. V rodisku nadobudol základné vzdelanie a maturitu zložil v
roku 1953 na trenčianskom gymnáziu. Po letných prázdninách, ktoré
strávil na brigáde ako figurant u zememeračov, začal študovať na
slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave. Ešte v tom istom roku ho zatkla ako 18-ročného Štátna
bezpečnosť (ŠtB).
Za všetko mohla karikatúra nájdená v učebnici. Pred februárovými
udalosťami z roku 1948 bol Rudolf Dobiáš skautom a družinovým radcom
oddielu v Trenčianskej Teplej. Po komunistickom zákaze skautingu sa ich
oddiel pokúsil ilegálne pôsobiť aj prostredníctvom vydávania letákov.
Jeden z takýchto letákov, na ktorom bola karikatúra Stalina a Gottwalda,
našiel jeden z učiteľov v učebnici osemročného školáka z Dobrej. Učiteľ
leták odniesol do Trenčína na ŠtB a začalo sa vyšetrovanie.
Rudolfa Dobiáša tesne pred Vianocami 21. decembra 1953 zatkli, obvinili z
protištátnej činnosti a velezrady a po vykonštruovanom procese odsúdili
na 18 rokov väzenia. Sedem rokov strávil vo komunistických nápravných
zariadeniach - pracovných táboroch na Jáchymovsku, Slavkovsku a
Příbramsku. V máji 1960 ho prepustili na základe amnestie.
Po prepustení nastúpil na základnú vojenskú službu, po ktorej pracoval v
rokoch 1963-1964 ako baník v Novákoch. V rokoch 1965-1975 bol
robotníkom a technikom v závode Slovlik Trenčín. Medzitým v rokoch
1966-1969 absolvoval nadstavbové štúdium na Strednej priemyselnej škole
chemickej v Bratislave. Spisovateľom v slobodnom povolaní bol v rokoch
1975-1987. Potom do roku 1989 pôsobil ako vychovávateľ v Domove mládeže.
Prvé roky 1990-1993 slobody po Nežnej revolúcii sa venoval novinárskej
práci v Slovenskom denníku. Viac ako dve desaťročia je aktívnym členom
Konfederácie politických väzňov a redaktorom jej časopisu Svedectvo.
Do literatúry vstúpil v polovici 70. rokov 20. storočia ako rozhlasový
dramatik a autor kníh pre deti. Pre deti a mládež písal poéziu aj prózu a
je autorom vyše 30 rozprávkových hier. Knižne debutoval leporelom
Vravia vranám vrabce (1973). Deťom venoval aj zbierku básní Vietor v
klobúku (1976). Poviedky a rozprávky pre deti zhrnul do kníh Veľké biele
vtáky (1976), Hrdličky (1977), Lupeň zlatej ruže (1979), Rozprávka o
lastovičke (1980), Prvý sneh (1986) a Motýľ v škrupinke (1990). Je tiež
autorom dvoch zbierok intímnej lyriky Slávnosti jari (1977) a Medzi
trávou a vetrom (2004).
Nielen svoj, ale aj ťažký osud iných ľudí postihnutých komunistickou
totalitou opísal Rudolf Dobiáš v prózach Temná zeleň (1996), Tajní ľudia
(1999), Zvony a hroby (2000), Znovuzrodenie (2007) či v rozhlasovej hre
Návšteva z Kalifornie (1996).
Bol aj zostavovateľom antológie Básnici za mrežami (2010) a spoluautorom
trojdielneho zborníka Triedni nepriatelia, ktorý predstavuje jeden z
najkomplexnejších pohľadov na osudy jednotlivcov postihnutých bývalým
komunistickým režimom.
V roku 2009 dostal Rudolf Dobiáš Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú
literárnu tvorbu za básnickú zbierku Litánie k slobode (2009). Fond
výtvarných umení, Slovenská sekcia IBBY a medzinárodný dom umenia pre
deti Bibiana v novembri 2013 mu udelili Cenu Trojruža za súbor
prozaických a rozhlasovo-dramatických diel, v ktorých sugestívnym
spôsobom ochraňuje jedinečné citové i mravné hodnoty detského sveta.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil v januári 2014 Rudolfovi Dobiášovi
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane
demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd.